Nečakané dobrodružstvo 27.10. - 4.11. 22
Poznáte
ten pocit, keď zrazu dostanete spontánny nápad, ktorý musíte urobiť? Presne tak
to bolo aj s týmto našim výletom. Jedného dňa mi zavolal Marko s návrhom aby som ho prišiel navštíviť do Francúzska, od jeho odchodu do Grenoble sme udržiavali iba telefonický kontakt. Ani som si neuvedomoval ako rýchlo uplynul ten čas, veď predsa Marka som nevidel už štvrťroka! Neváhal som ani chvíľu. Konečne sme mali príležitosť sa stretnúť
osobne a vytvoriť zážitky, ktoré by sa nám vryli hlboko do našich pamätí.
Už len samotná cesta bola pre mňa nevídaným dobrodružstvom, keďže som ešte nikdy neabsolvoval let sám. Nakoniec sa ukázalo, že to bolo jednoduchšie ako cesta mhdečkou z letiska, na zástavku Flixbusu. Po úspešnom polnočnom príchode a účasti na párty som si doprial kvalitné 4 hodiny spánku. Ďalšie ráno bol Marko vyzdvihnúť auto v servise. Po jeho úspešnom návrate, sme si vychutnali neskoré raňajky a nasledovalo taktické balenie vecí, ktoré prinieslo mnoho komplikácii. Nanešťastie ich zvládnutie si vyžadovalo viacej času, ako sme očakávali a náš predpokladaný poobedný odchod sa presunul na ôsmu hodinu večernú. Po štyroch hodinách cesty plnej rozhovorov, sme sa ocitli v čarovnom kaňone, vo Verdone.
Nasledujúce ráno bolo ako z rozprávky. Skvelé raňajky s dokonalým výhľadom, čo viac si priať. Naše prvé dva lezecké dni počas, ktorých sme dokopy vyliezli cca. 250 metrov si vyžiadali svoju daň - tretí som trávil v konštantnej zimnici s bolesťou hlavy, pri ktorej mi robili spoločnosť iba paralen, ibalgin a páperka. Marko ho však využil naplno, vyskúšal si highline, o ktorom básnil od prvého dňa. V ten istý deň sa pripojili ku nám dvaja Markovi úžasní kamaráti, ktorí nás sprevádzali počas našej lezeckej ,,expedície´´.
Nasledujúci deň sme sa prešli dnom kaňonu a obdivovali jeho krásy, taktiež absolvovali prvú sprchu, respektíve kúpanie v potoku a dôkladne sa pripravili na náš veľký deň.
Ten bol naozaj výnimočný, veď koľkokrát zlaňujete pri východe slnka, do kaňonu plného hmly. Po dosiahnutí pevnej zeme pod nohami, ktoré trvalo až hodinu a pol, sme sa presunuli pod vlastnú cestu, kde mohol začať náš veľkolepý výstup. Cesta, ktorú sme si vybrali bola veľmi komplexná a preverila naše fyzické, ale aj psychické schopnosti vo všetkých rovinách. Po dlhých desiatich hodinách sme konečne stáli opäť na vrchu kaňonu. Kompletne vyčerpaní a s úsmevom na tvári sme si vychutnávali výhľad za posledných lúčov slnka. Našou odmenou bola teplá večera, ktorá mala zabezpečiť druhé normálne jedlo dňa. Mimo raňajok náš jedálniček obsahoval tyčinky marsk, snickers a jedno balenie cukríkov, ktoré sme si boli nútení rozdeliť. Po večeri prišlo vytúžených a zaslúžených 10 hodín spánku.
Posledný sychravý deň vo Verdone sme strávili obdivovaním okolia a návštevou palacinkárne v malej miestnej dedinke, odkiaľ sme zamierili do Marseille. Tam započala naša malá výprava za reštauráciou. Po jej dokončení sme sa presunuli na posledný spací spot.
Finále môjho výletu začalo ranným kúpaním v mori, následnou prechádzku národným parkom, počas ktorej som si vychutnával krásy tohto miesta. Pred mojim odletom, sme ešte stihli krátku degustáciu miestneho vína pri mori a posledným rozhovorom po ceste na letisko. Chcel by som veľmi poďakovať Markovi za tento úžasný nápad, ktorý mi vytvoril nezabudnuteľné spomienky a ešte viac utužil naše už tak nezlomné priateľstvo.
Ďakujem,
Jakub Vlček
Už len samotná cesta bola pre mňa nevídaným dobrodružstvom, keďže som ešte nikdy neabsolvoval let sám. Nakoniec sa ukázalo, že to bolo jednoduchšie ako cesta mhdečkou z letiska, na zástavku Flixbusu. Po úspešnom polnočnom príchode a účasti na párty som si doprial kvalitné 4 hodiny spánku. Ďalšie ráno bol Marko vyzdvihnúť auto v servise. Po jeho úspešnom návrate, sme si vychutnali neskoré raňajky a nasledovalo taktické balenie vecí, ktoré prinieslo mnoho komplikácii. Nanešťastie ich zvládnutie si vyžadovalo viacej času, ako sme očakávali a náš predpokladaný poobedný odchod sa presunul na ôsmu hodinu večernú. Po štyroch hodinách cesty plnej rozhovorov, sme sa ocitli v čarovnom kaňone, vo Verdone.
Nasledujúce ráno bolo ako z rozprávky. Skvelé raňajky s dokonalým výhľadom, čo viac si priať. Naše prvé dva lezecké dni počas, ktorých sme dokopy vyliezli cca. 250 metrov si vyžiadali svoju daň - tretí som trávil v konštantnej zimnici s bolesťou hlavy, pri ktorej mi robili spoločnosť iba paralen, ibalgin a páperka. Marko ho však využil naplno, vyskúšal si highline, o ktorom básnil od prvého dňa. V ten istý deň sa pripojili ku nám dvaja Markovi úžasní kamaráti, ktorí nás sprevádzali počas našej lezeckej ,,expedície´´.
Nasledujúci deň sme sa prešli dnom kaňonu a obdivovali jeho krásy, taktiež absolvovali prvú sprchu, respektíve kúpanie v potoku a dôkladne sa pripravili na náš veľký deň.
Ten bol naozaj výnimočný, veď koľkokrát zlaňujete pri východe slnka, do kaňonu plného hmly. Po dosiahnutí pevnej zeme pod nohami, ktoré trvalo až hodinu a pol, sme sa presunuli pod vlastnú cestu, kde mohol začať náš veľkolepý výstup. Cesta, ktorú sme si vybrali bola veľmi komplexná a preverila naše fyzické, ale aj psychické schopnosti vo všetkých rovinách. Po dlhých desiatich hodinách sme konečne stáli opäť na vrchu kaňonu. Kompletne vyčerpaní a s úsmevom na tvári sme si vychutnávali výhľad za posledných lúčov slnka. Našou odmenou bola teplá večera, ktorá mala zabezpečiť druhé normálne jedlo dňa. Mimo raňajok náš jedálniček obsahoval tyčinky marsk, snickers a jedno balenie cukríkov, ktoré sme si boli nútení rozdeliť. Po večeri prišlo vytúžených a zaslúžených 10 hodín spánku.
Posledný sychravý deň vo Verdone sme strávili obdivovaním okolia a návštevou palacinkárne v malej miestnej dedinke, odkiaľ sme zamierili do Marseille. Tam započala naša malá výprava za reštauráciou. Po jej dokončení sme sa presunuli na posledný spací spot.
Finále môjho výletu začalo ranným kúpaním v mori, následnou prechádzku národným parkom, počas ktorej som si vychutnával krásy tohto miesta. Pred mojim odletom, sme ešte stihli krátku degustáciu miestneho vína pri mori a posledným rozhovorom po ceste na letisko. Chcel by som veľmi poďakovať Markovi za tento úžasný nápad, ktorý mi vytvoril nezabudnuteľné spomienky a ešte viac utužil naše už tak nezlomné priateľstvo.
Ďakujem,
Jakub Vlček