Náš príbeh

Kto stojí za týmto nezvyčajným projektom ?

Na obrázku vpravo môžete vidieť dvoch krásavcov, z ktorých jeden vyzerá, že ešte neukončil ani len strednú školu (Jakub) a druhý (Martin) by kľudne mohol vo voľnom čase zaskakovať za princa krasoňa alebo zlatovlásku. Musíme Vás však sklamať, sú to dvaja zo štyroch zakladateľov lezeckého klubu Majlstoun, ktorí vybudovali niečo, čo v našej Nitre tak chýbalo. Jakub je nepoučiteľný dobrák, ktorý miluje lezenie a náročné výzvy. Martin je také naše slniečko, vždy usmiaty a schopný brať veci s humorom aj v tých najnáročnejších situáciách. Na druhú stranu je lojálny až za hrob a to je vlastnosť, ktorá sa dnes už len tak nevidí. Jednoducho sú to priatelia, ktorých by si želal asi každý a som neskutočne šťastný, že práve oni tvoria tvár Majlstounu. Bude však asi lepšie, keď Vám chalani povedia niečo o sebe sami.

Martin Staňo

Ahoj!

Volám sa Maťo, ale veľa ľudí ma pozná pod prezývkou Stanke. Momentálne sa aktívne venujem šermu, historickej rekonštrukcii, sokoliarstvu a lezeniu. V obľube mám taktiež aj turistiku, plávanie, úpolové športy a cestovanie. Lezenie ako také pre mňa v živote veľa znamená a v podstate ma sprevádza už od začiatku. Odmalička som rád športoval, liezol po preliezkach, prekonával prekážky a snažil sa pokoriť každú výzvu, ktorá mi prišla do cesty. Zlom nastal na strednej škole, kde som spoznal aktívneho lezca Marka Špitalského. Ten ma zasvätil do športového lezenia, a to nielen na umelých stenách, ale aj priamo na skalách. Odvtedy som mal veľa prestávok, no lezenie môj život nikdy neopustilo. Stále sa mu aktívne venujem, vďaka nemu spoznávam príjemnú a priateľskú komunitu, cestujem, kombinujem ho s turistikou, pobytom v prírode a fyzicky sa zveľaďujem. Je to naozaj unikátny šport, jeho čaro spočíva v komplexnosti. Vyžaduje súlad celého tela a zároveň kladie dôraz na psychickú stránku človeka, teda pomáha prekonávať vlastný strach a podporuje sebadôveru. Vyštudoval som odbor Šport a rekreácia na Univerzite Konštantína Filozofa, takže som náramne rád, že môžem uplatniť svoje štúdium v praxi. Mojim cieľom je viesť ľudí k športu a ukázať im jeho krásy a výhody. Robil som animátora na rôznych táboroch či eventoch a mám rád prácu s deťmi. Ak sa rozhodnete prihlásiť svoje dieťa do nášho klubu, bude mi potešením sprevádzať ho jeho prvými krokmi v lezení a v pohybe všeobecne.

Jakub Vlček

Ahojte, volám sa Jakub a lezenie je mojou záľubou už viac ako 6 rokov. Umožnilo mi spoznať nových ľudí, navštíviť nádherné miesta, nadobudnúť nové zručnosti a získať neuveriteľné zážitky a priateľstvá, ktoré mi ostanú do konca života. Je to šport, ktorý spája fyzickú a psychickú stránku jednotlivca a dovoľuje mu zdokonaľovať sa vo viacerých aspektoch. Počas tejto doby som sa zlepšoval a snažil sa zdokonaľovať svoje schopnosti, zručnosti a učiť sa nové, ktoré mi boli dovtedy neznáme. Jednou zo zručností, ktoré som skrz lezenie získal a stále sa na nej snažím pracovať, je práca s mládežou a dospelými, ktorá je veľmi komplexná a neuveriteľne napĺňajúca. Aj napriek tomu, že je niekedy vyčerpávajúca, pocity z detskej radosti a dobre odvedenej práce sú neopísateľné. Za tých niekoľko rokov sa mi podarilo vyliezť cesty v obtiažnosti 8b a niekoľko bouldrov v stupni 7C. Počas tejto doby som sa niečo málo naučil aj o tréningu a jeho formách. Budem rád a posnažím sa, čo najviac z týchto skúseností a informácií odovzdať aj Vám a Vášmu dieťaťu.

Marko Špitalský

Čaute,
Moje meno je Marko Špitálský a som jeden zo zakladateľov horolezeckého spolku Majlstoun. Lezeniu sa venujem približne 7 rokov a počas tohto obdobia sa lezenie - horolezectvo stalo neodmysliteľnou súčasťou môjho života. Samého seba považujem za dobrodruha, ktorý stále túži objavovať nepoznané a prežívať tie najšialenejšie zážitky, aké Vás môžu len napadnúť. Mojou najväčšou srdcovkou je letné lezenie v horách, taktiež nazývané viacdĺžkové lezenie a skialpinizmus. Musím sa však priznať, že momentálne sa cítim viac ako športový lezec, keďže moje štúdium mi neumožňuje vycestovať každý víkend do hôr a tak sa prevažne venujem boulderingu a športovému lezeniu. S mládežou som prišiel prvýkrát do kontaktu, keď som mal 17 rokov ( sám ešte dieťa) a od tohto bodu s ňou neustále pracujem. Táto práca ma veľmi napĺňa a robí môj život akýmsi zaujímavejším a farebnejším. Najkrajšia odmena je pre mňa, keď vidím, ako sa človek, ktorému sa venujeme, zlepšuje, mení a napĺňa svoj potenciál. Je to jeden z najlepších pocitov, aký poznám. Čo sa týka športových úspechov, tak asi medzi moje najobľúbenejšie patria prelez cesty Bonatti Oggioni, ktorou som dosiahol vytúžený vrchol Mont-Blanc, prelezy niekoľkých ciest obtiažnosti 7a až 7c a zjazd z vrcholu Lomnického štítu.

Ako to celé začalo

Za našou značkou naozaj nestojí nejaký premyslený plán, teda aspoň tak tomu bolo na začiatku. V roku 2017 (Marko) som akurát nastúpil do druhého ročníka bilingválneho nemeckého gymnázia a s tým sa skončila aj moja letná brigáda. Avšak stále som mal pocit, že po lete nemám dostatočne zarobené na to, aby som v zime vycestoval na expedíciu do Ruska, a tak som rozmýšľal, čo také by som mohol robiť. V tom čase v Nitre otvorili malú stenu, ktorá ma na začiatku veľmi neoslovila, ale i napriek tomu som o nej chcel zistiť o čosi viac. No a veď to už poznáte, slovo dalo slovo a ani som sa nenazdal a už som učil svoju prvú skupinku detí pod vedením jednej skúsenej lezkyne. Lenže život je nevyspytateľný a táto osoba sa rozhodla odísť. V tom čase som sa konečne stal dospelákom ( aspoň to som si myslel ) a keďže som stále potreboval peniaze a nechcel som už prácu, pri ktorej by som nebol šťastný, tak som si povedal, že to nemôže byť predsa také ťažké, a tak som sa do toho pustil úplne sám. Avšak po krátkej chvíli som zistil, že to nechcem a nemôžem robiť sám, a tak som oslovil môjho spolužiaka Martin Vöröša, čo sa ukázalo nakoniec ako jedno z najlepších rozhodnutí môjho života.

Školské časy

Určite si dokážete predstaviť, že na začiatku sme nemali veľmi predstavu, čo vlastne robíme a nie to ešte ako. Začiatky boli veľmi náročné, pretože sme nemali až tak veľa klientov a nájom bol veľmi drahý. Často sme sa cítili demotivovane a hlavne unavene, keďže sme museli stíhať školu a do toho sme mali ešte každý svoje osobné ambície v športe. Takže jediný spôsob, ako trénovať, bolo skoro ráno, ešte pred začatím vyučovania, keďže cez deň sme museli sedieť v laviciach a poobede zase pracovať. Spomínam si, že v škole sme boli občas terčom posmeškov a vtípkov, pretože sme cez prestávky skoro vždy riešili prácu. Počas prvých dvoch rokov sme narobili nespočetné množstvo chýb, avšak to všetko nás urobilo lepšími a silnejšími. V priebehu tohto obdobia sa nám podarilo popri strednej škole vybudovať niečo, o čom sme ani nesnívali. Dve vyučovacie hodiny do týždňa sme pretvorili na 10 hodín týždenne. Cez víkendy sme organizovali výlety do lezeckých centier v okolí Bratislavy a hlavne sa nám podarilo vytvoriť komunitu, kde sa ľudia cítili dobre a kde sme sa my cítili dobre.

Prvý tábor

V lete sa toho na stene veľmi veľa nedeje. Je teplo a ľudia chcú byť vonku. To isté platilo aj pre nás a tak sme sa rozhodli, že zorganizujeme náš prvý letný tábor. Tábor sme začali riešiť 3 týždne pred samotným začiatkom. Bol to spontánny nápad dvoch mladých a pomerne hlúpych chalanov, avšak napriek všetkým chybám a problémom, ktoré nastali, sme to zvládli. Decká si to užili, keďže niektoré z nich sú s nami do dneška a vraj sa im to páčilo. Opäť sme mali za sebou novú skúsenosť.

Covid

Pár mesiacov pred Coronou sme zažívali naše najlepšie obdobie. Mali sme vybudovanú veľmi peknú komunitu, ľudia sa len tak hrnuli a potom to prišlo. Lockdown sem, lockdown tam, a stena zostala prázdna a my bez práce. Táto situácia nám umožnila sa aspoň pripraviť na vysokú školu. Ktovie, kde by sme skončili, keby pracujeme namiesto učenia? Avšak v tomto bode sme si zároveň uvedomili, že pravdepodobne je s Majlstounom koniec. Martin odchádzal študovať do Berlína a ja do Brna, a tak sme len dokončovali posledné kurzy a zamýšľali sa nad tým, čo spravíme. Nechceli sme predsa, aby naša práca zanikla len tak a zároveň s ňou aj potenciálne talenty a priateľstvá. Napriek našej snahe s hľadaním vhodnej náhrady sme neboli úspešní až pokým sa na scéne neobjavil Martin Staňo.

Nový začiatok

Martina sme obaja poznali už dlhé roky, keďže v minulosti bol tiež študentom nášho gymnázia. Vedeli sme, že Martin miluje šport a zdieľa naše hodnoty a prístup k ľuďom, už ho zostávalo iba presvedčiť aby sa k nám pridal. Martin bol spočiatku váhavý, pretože do môjho a Martinovho odchodu zostávalo iba pár týždňov a my sme ho museli oboznámiť so všetkým, čo táto práca obnáša. Bolo to náročné a urobili sme množstvo zlých rozhodnutí, ale podľa môjho názoru to Martin zvládol bravúrne. Bol to presne ten typ človeka, ktorého sme potrebovali a nemyslím si, že by to niekto v rovnakej situácií zvládol lepšie. A tak začal ďalší úspešný rok na Majlstoune.

Súčasnosť

Počas svojho prvého roku pôsobenia Martin predviedol, že je schopný riadiť celý klub a podarilo sa mu niečo, v čo sme vždy dúfali. Dokázal pokračovať vo vytváraní komunity, kde sú si všetci rovní, správajú sa k sebe ako priatelia (niektorí aj ako rodina) a majú spoločný cieľ, a to byť najlepšou verziou samého seba. Navyše sa vedia pozerať na veci so zdravou a možno aj nezdravou dávkou humoru. Najzlomovejší moment nastal asi toto leto, keď sme sa rozhodli zorganizovať dva tábory, ktoré sa na Slovensku ešte nikdy predtým nekonali a pribrali do našej partie Jakuba, ktorý je už neodmysliteľnou súčasťou nášho klubu. Jakub bol v okolí nášho klubu vždy, avšak iba nedávno zistil, že dokáže zároveň trénovať mládež a taktiež posúvať svoje vlastné športové limity. Veď uznajte, vyliezť 8b, to už dá celkom zabrať. Na druhú stranu by sme nikdy nemohli dosiahnuť momentálny stav bez dvoch veľmi špeciálnych detí. Oni to už teda nie sú tak úplne deti, ale skôr riadni búchači. Týmto by som Vám chcel predstaviť Sebastiana a Daniela Štancelových. Títo chalani patria do partie, ktorá je s nami už od začiatku a môžeme povedať, že sú ako naša druhá rodina.

Sebastian Štancel

Čo by sme o ňom povedali?
Sebastian bol s nami od prvého momentu, ako sme založili klub až do súčasnosti. Je až priam neuveriteľné, ako sa tento chlapec mení a maká na sebe. Je to jedno z tých detí, ktoré si ide sa svojim cieľom veľmi tvrdo. O tom hovoria aj jeho úspechy. Sebastian má za sebou niekoľko bouldrov v obtiažnosti 7A až 7C a toto leto začal liezť už aj na skalách a hneď sa mu podarilo vyliezť niekoľko ciest od 8 do 8+/9-. To však nie je všetko, popri cvičení zvláda školu a podieľa sa na organizovaní tréningov pre mladšie deti. Pravdupovediac, sme na Sebastiana veľmi hrdí, pretože to, čo sa nám v spolupráci s jeho rodičmi podarilo vytvoriť je niečo výnimočné. Takto si predstavujeme naplnenie potenciálu mladých. (má len 15 rokov)

Daniel Štancel

Daniel navštevoval naše tréningy taktiež od úplných začiatkov. Vždy ho priťahoval adrenalín a sebaprekonávanie, a práve preto sa v lezení našiel. Ako pomocný tréner sa k nám pridal síce o rok neskôr, avšak do svojej novej úlohy zapadol bez problémov. Je neodmysliteľnou súčasťou nášho tímu a jeho svojský humor oživí každú hodinu. Stále však stíha aj posúvať svoje lezecké limity, a to v kruhu jeho najlepších priateľov. Úspešne si udržiava harmóniu medzi prácou, tréningom, štúdiom a blízkymi ľuďmi. Jeho obľúbený štýl lezenia je bouldering, v ktorom pokoril úctyhodných 7A+. Medzi ostatné záľuby v jeho živote môžeme zaradiť fotografovanie a cvičenie.

Horolezecký klub Majlstoun