V lete sa toho na stene veľmi veľa nedeje. Je teplo a ľudia chcú byť vonku. To isté platilo aj pre nás a tak sme sa rozhodli, že zorganizujeme náš prvý letný tábor. Tábor sme začali riešiť 3 týždne pred samotným začiatkom. Bol to spontánny nápad dvoch mladých a pomerne hlúpych chalanov, avšak napriek všetkým chybám a problémom, ktoré nastali, sme to zvládli. Decká si to užili, keďže niektoré z nich sú s nami do dneška a vraj sa im to páčilo. Opäť sme mali za sebou novú skúsenosť.
Pár mesiacov pred Coronou sme zažívali naše najlepšie obdobie. Mali sme vybudovanú veľmi peknú komunitu, ľudia sa len tak hrnuli a potom to prišlo. Lockdown sem, lockdown tam, a stena zostala prázdna a my bez práce. Táto situácia nám umožnila sa aspoň pripraviť na vysokú školu. Ktovie, kde by sme skončili, keby pracujeme namiesto učenia? Avšak v tomto bode sme si zároveň uvedomili, že pravdepodobne je s Majlstounom koniec. Martin odchádzal študovať do Berlína a ja do Brna, a tak sme len dokončovali posledné kurzy a zamýšľali sa nad tým, čo spravíme. Nechceli sme predsa, aby naša práca zanikla len tak a zároveň s ňou aj potenciálne talenty a priateľstvá. Napriek našej snahe s hľadaním vhodnej náhrady sme neboli úspešní až pokým sa na scéne neobjavil Martin Staňo.
Martina sme obaja poznali už dlhé roky, keďže v minulosti bol tiež študentom nášho gymnázia. Vedeli sme, že Martin miluje šport a zdieľa naše hodnoty a prístup k ľuďom, už ho zostávalo iba presvedčiť aby sa k nám pridal. Martin bol spočiatku váhavý, pretože do môjho a Martinovho odchodu zostávalo iba pár týždňov a my sme ho museli oboznámiť so všetkým, čo táto práca obnáša. Bolo to náročné a urobili sme množstvo zlých rozhodnutí, ale podľa môjho názoru to Martin zvládol bravúrne. Bol to presne ten typ človeka, ktorého sme potrebovali a nemyslím si, že by to niekto v rovnakej situácií zvládol lepšie. A tak začal ďalší úspešný rok na Majlstoune.
ALL RIGHTS RESERVED